Vitajte u mňa na blogu ^^
Prebieha rekonštrukcia :) Takže to môže vyzerať že 6 videi len o jednej kapele alebo len obrázky,.. Ale nie, potom to už bude mix a na svoje si príde každý :) Ale keď už ste tu tak sa pozrite čo už mám, to jest do ľava do menu, Music zone :) ~ POP ~ je už viac menej hotový :) Ide mi to pomaly :/ ale dlho som tu nebola tak prosím o strpenie :)

Promise - 1. časť

6. října 2010 v 20:39 | Mayah :) |  Promise
1. Kapitola :)


1.Kapitola - Pred ôsmimi rokmi

Studené vlhké októbrové ráno. Slnko sa snažilo silou mocou predrať pomedzi mraky, aby aspoň trošku potešilo deti, ktoré kráčali do školy. Hlavne tých malých prváčikov. Nesmelých ale šťastných, pretože už konečne môžu chodiť do školy ako "veľkí dospeláci". Školský rok už začal pred mesiacom. Malé nožičky niekoľkých prváčikov cupitali do školy. No jedne z nožičiek cupitali trochu nesmelšie. Bolo to malé zelenooké dievčatko, ktorého jemné hnedé vlásky boli zapletené do dvoch vrkôčikov a niekoľko pieh na nošteku tohto malého stvorenia sa skrývali pod šálom, ktorý jej ho jej mamka starostlivo zaviazala, aby jej dcérka neprechladla. Obliekla jej aj pruhované punčochy, riflovú sukničku, tričko s dlhým rukávom a vestu. Bolo jej teplo. Ale do školy sa netešila, ako ostatné deti. Nesmelo sa jej nožičky podkýňali jedna o druhú a najradšej by bola doma s mamkou a jej psíkom Kit-kat. Kráčala ruku v ruke so svojou mamkou a keď už boli pred bránou školy, tak sa malé dievčatko začalo ťahať preč. Nechcelo tam ísť. Jednoducho nechcelo. "Dominika, srdiečko, poď. Nemusíš sa báť. Ja tam ide s tebou." Povedala mamka a jemne si pritúlila svoje dievčatko k sebe. Pobozkala ju na čelo a spýtala sa jej, či už môžu ísť. "Mami, ne! Ja neidem do školy! Nechcem! Chcem ísť domov. Za KetiKet." Vzdorovito zahundrala Dominika, to malé dievčatko, a odsunula sa od mamky. "Zlatko, je to Kit-ket, nie ketiket. Bobík, poď, nájdeš si veľa nových kamarátov. Domuška, viem, že je ti smutno za starým domčekom a starými kamarátkami, ale už tam nebývame. Bývame tu. A budeme tu bývať ešte dlho. Tak netrucuj moja, a poď do školy." "Prečo musím ísť do školy?" Smutne sa pýtala Dominika, a pozerala sa na veľkú železnú bránu. Práve prechádzala okolo ďalšia mamka s malým chlapčekom. "Mami, mami! A navyše, učiteľka ma pochválila, že som pekne napísal príklady v matematike ale väčšinou s Markusom vyrušujeme, preto nás pani učiteľka rozsadila." Povedal natešene malý chlapec a ťahal mamku za ruku, nech je čím skôr v škole. "Danko, neťahaj ma, škola neutečie. Haha..." A zmizli za bránou školy. "Pozri, všetci sa tam tešia." Povedala Dominikina mamka a prosebne sa zahľadela na svoju dcérenku. "Nemám tu žiadnych kamarátov. Aj ten Danko už má kamarátov. A ja?" "Domuška, moja, aj oni si museli nájsť kamarátov. Oni možno majú teraz kamarátov, ale aj ty budeš. A navyše," žmurkla na Dominiku, "oni nedostanú po škole prekvapenie." Dominika sa usmiala, a potom to už šlo samo. Po zazvonení vošla pani učiteľka do triedy spolu s Dominikou a jej mamkou. Všetky deti sa postavili. "Dobré ránko deti, sadnite si." Deti si sadli, a všetky sa pozerali na malú Dominiku ako na výstavného psa. Ona sa hanbila a skryla sa za mamkin kabát. Prezerala si deti. Veľa chlapcov a dievčat. Dievčatá sa na ňu radšej nepozerali. Nechceli, rozprávali sa medzi sebou, a chlapci tiež. Nikoho nepoznala, spoznala len chlapca Danka. Ktorého videla vchádzať do školskej brány. Ale ostatný jej boli cudzí. Pani učiteľka niečo zapísala do triednej knihy a klasifikačného hárku a potom sa postavila a poklopala po stole na znak toho že chce, aby sa deti utíšili. "Deti, dnes k vám do školy nastúpi nová kamarátka, Predstavíš sa sama?" Čupla si k Dominike a usmiala sa na ňu. Vtedy z Dominiky opadla tréma a súhlasila. Predstúpila pred mamku a pani učiteľku a povedala: "Ahojte, ja som vaša nová spolužiačka, volám sa Dominika Hlaváčová. Presťahovali sme sa tu pred týždňom. Bývam na novej uličke. Dúfam, že sa skamaratíme." Pozrela sa na mamku, či to povedala správne a ona aj pani učiteľka sa na ňu s údivom usmiali. "Deti, po jednom sa postavíte a poviete svoje meno." Prehlásila pani učiteľka a ukázala na prvé dievča v lavici pred stolom. "Ja som Janka." "Ja som Majka," "Ja som Daniel." "Ja som Gabika." "Ja som Jančo." "Ja som Simona." "Ja som Sára." "Ja som Radko." "Ja som Markus." Vtedy sa deti začínali rozprávať. Pani učiteľka poklopala po stole a usmiala sa na Dominiku. "Ja som Majo." "Ja som Tomáš." "Ja som Anička." Potom sa rozlúčila s mamkou, tá odišla a pani učiteľka povedala: "Dominika, sadni si tam dozadu k oknu. Máš na lavici učebnice a pracovné zošity." Ona si sadla a pomaly si zvykala na triedu. Bola obyčajná. Čierna špinavá tabuľa, dve rady lavíc, pani učiteľka sedela za katedrou a na dverách visel kalendár. Vzadu na stene visela nástenka, kde boli rôzne obrázky a články. Dominika sa zapozerala na jeden obrázok, kde boli nakreslené deti v kruhu a držali sa za ruky. Predstavovala si, akoby ona bola jedno z tých detí. Usmiala sa. Dominika sedela v poslednej lavici pri okne. Za oknom sa preháňal silný vietor. Dominika si chcela nájsť kamarátku, pozrela sa na dievča, ktoré sedelo vo vedľajšom rade. Ona sa na ňu pozrela a rýchlo uhla pohľadom. Dominika zosmutnela. Hľadala niekoho, s kým by sa mohla skamarátiť, ale pred ňou sedel len chlapec a až pred ním sedeli dievčatá. Tak to nechala tak. Povedala si, že cez prestávku k nej určite niekto príde. Zazvonilo. Deti sa smiali, vyberali si desiaty. Dve dievčatá vyšli z triedy, ich nasledovali ďalší a nakoniec ostala v triede sama. Spoza dverí bolo počuť detský džavot a aj to, ako sa ich trieda po zvonení menila na zoo. Bolo jej to ľúto. Nikto neprišiel. Vtedy vošlo do triedy dievča. Sára. Vybrala si desiatu z tašky, pozrela sa na Dominiku a odišla. Dominike prišlo ľúto. Vtedy vošiel do triedy chlapec. Niečo hľadal. Ale nemohol to nájsť. Mal hlavu pod stoličkou a nemohol to niečo nikde nájsť. Nakoniec sa chcel postaviť, ale ako si všimol, stolička sa mu neuhla a on si udrel hlavu. Dominika sa nechtiac zasmiala. Vtedy si chlapec všimol, že nie je v trede sám. Postavil sa, vystrel sa a poškrabal sa na hlave. Pozrel sa na Dominiku a usmial sa. "Ty si Dominika?" Spýtal sa a zamieril k nej. Ona celá v rozpakoch zo seba vytackala len: "Hej." A usmiala sa. Chlapec si sadol na stoličku pred ňu a otočil sa k nej. "Ja som Markus. Héj, ty máš pehy." A zasmial sa. Ona sa zľakla, prečo sa smeje. "Aj ja mám." Povedal a ukázal na líce, kde mál pár pieh. Vtedy pochopila. "Nemala by si tu byť sama. Poď so mnou." Chytil ju za ruku a chcel ju zo sebou zobrať von, potom sa začervenal, rýchlo jej ruku pustil a otočil sa k nej. "Teda, keď chceš." A usmial sa. Markus mal taký šibalský úsmev. Dominika chcela ísť, a bola rada, že aspoň niekto sa jej prihovoril. "Áno chcem." Povedala, usmiala sa. Markus sa len potešil, ale za ruku sa ju už hanbil zobrať. Ešte sa trochu červenal. "Dominika, pekné meno. Heh." A začervenal sa ešte viac. Ona si to všimla a čudovala sa. "Mňa sa nemusíš hanbiť. Hihi." Povedala, chytila ho za ruku a celá smelá ho ťahala vonku. Vtedy sa zrodilo niečo nové. A také nevinné. Priateľstvo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sell Sell | Web | 6. října 2010 v 20:42 | Reagovat

super blog....xD ak máš rád-a Selenu kukni na môj blog..xD a zapoj sa do Hot or NoT alebo Módnej polície... =D

2 dee-dee-blogstar dee-dee-blogstar | Web | 6. října 2010 v 20:42 | Reagovat

Ahoj založila jsem si blog, ale nemám žádnou návštěvnost. Byla bych moc ráda, kdybys mi tyto dvě kliknutí oplatila. A jestli chceš, tak i spřátelím :)

3 Petra Petra | Web | 6. října 2010 v 20:43 | Reagovat

Ahoj!!Jak se máš?Já dobře.Potřebuji pomoct.V prvním článku mám odkaz tak na něj klikni a hlásni pro Petruje!Klidně 100x oplatím!Díky.Petra

4 Petra Petra | Web | 6. října 2010 v 20:43 | Reagovat

nechceš urobiť dess?Ako jo tak napíš do rubrik objednávka designů

5 my-zone-my-life my-zone-my-life | Web | 6. října 2010 v 20:50 | Reagovat

máš talent, je to super :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama