Vitajte u mňa na blogu ^^
Prebieha rekonštrukcia :) Takže to môže vyzerať že 6 videi len o jednej kapele alebo len obrázky,.. Ale nie, potom to už bude mix a na svoje si príde každý :) Ale keď už ste tu tak sa pozrite čo už mám, to jest do ľava do menu, Music zone :) ~ POP ~ je už viac menej hotový :) Ide mi to pomaly :/ ale dlho som tu nebola tak prosím o strpenie :)

Jazzy Insane - 3. časť

8. října 2010 v 16:57 | Mayah :) |  Jazzy Insane
3. Kapitola

3. Kapitola - Zbohom...

"Katka, naozaj si sa nechcela ísť rozlúčiť so spolužiačkami?" Spýtala sa Katkina matka a kontrolovala, či má všetky doklady. "Radšej nie. Ani som im to nepovedala." Odpovedala Katka. "To len tak zmizneš? Nie je to trochu sebecké? A čo Jasmína? S ňou sa tiež nerozlúčiš?" Spýtala sa Katkina matka ešte raz a pozorne sledovala mimiku svojej dcéry. "Viem, že je to odo mňa sebecké, ale nerada sa lúčim. Plakala by som. Ale s Jazzy sa chcem ísť rozlúčiť. Mohli by sme zájsť k Ivickým?" Spýtala sa Katka a v zápisníku si odškrtávala veci, ktoré si dávala do batohu. "Samozrejme zlatko." Povedala Katkina matka a odišla dole schodmi. "Už vyrazíme, Katka, dones posledné kufre!" Zakričal do domu Katkin otec. Ešte naposledy nazrel do domu. Taký prázdny... Vošiel do haly a jemne pohladil rám dverí. Voňal lakom na drevo a spomienkami... "Tu si Katka rozťala peru." Povedal si sám pre seba. Potom sa prešiel ku krbu. "A tu rozbila hlavu na Vianoce. TO boli sviatky..." Povedal si a rozmýšľal. Toľko rokov tu žili. Jeho Katka tu vyrastala. Menila sa z malého bacuľatého drobčeka na veľkú modrookú slečnu. Jeho Katka... Aj pre ňu bol tento deň veľmi ťažký. Rozlúčiť sa zo všetkým v čo verila, s každodenným prostredím, ktoré bolo rovnaké celých štrnásť rokov a teraz... "Tu máš, zvyšné kufre. Mamka hovorí, že zájdeme k Ivickým, rozlúčiť sa s Jazzy. Dobre oci? Ja si ešte idem po mobil, je v jedálni. A vyrazíme..." Oznámila Katka a vzdychla si. Vošla do domu. Začalo jej byť smutno. Kráčala chodbou do jedálne a hovorila si: "Ako sa budem zobúdzať niekde inde, než tu. Dúfam, že si zvyknem." V jedálni stretla svoju mamku, ktorá si vzala kabelku zo stoličky a podala mobil svojej roztržitej dcére. Katka bola trochu tichá. Mala dlhé rovné blond vlasy asi po plecia a tmavší pigment pokožky. Vyzerala ako Španielka. Mala hlboké modré očká a ako najlepšiu priateľku si vyvolila práve Jasmínu. Už od škôlky. No tá ešte netušila, akú hroznú správu jej Katka prinesie. "Ideme!" Zakričal Katkin otec z auta a prerušil Katkino rozmýšľanie. Prebrala sa a spolu so svojou mamkou sa vybrala k autu. Ktoré malo vyraziť, a už nikdy sa nevrátiť. "Všetko?" Spýtal sa Katkin otec jej mamky. "Áno..." odpovedala a zahľadela sa na ich svetlooranžový nový domček. Auto naštartovalo a vyrazili. Dve nákladné autá šli chvíľu za nimi a potom Novákoví vybočili do uličky a zastavili pred domom Ivických. Jasmínina matka auto začula a spoza záclony sledovala nové auto, známe. Jasmína bude veľmi smutná... Pomyslela si a zakričala: "Jasmína! Katka prišla! Choď jej otvoriť!" Potom kývla na Katku, nech príde. "Kaťa? Akurát som jej chcela zavolať, lebo dnes nebola v škole." Ozvala sa svojej matke a šla otvoriť dvere. Kde je môj Damián? Spomenula si Jasmínina matka a šla mu zavolať. Ozvalo sa klopanie na dvere. "Už!" povedala Jasmína a otvorila dvere. "Kati! Akurát som ti šla volať." Povedala a zasmiala sa. "Heh, super. Jazzy, ja už... tu nebudem chodiť do školy." Povedala Katka a zahľadela sa do zeme. "Čo? Prečo? Tak náhle... A s kým budem sedieť? H? OK. Ale budeme chodiť von spolu, jasné?" Povedala Jasmína a snažila sa ju rozveseliť, i keď sa jej zdalo, že Katku ešte niečo trápi. "Prečo sú tu aj tvoji rodičia? Kde idete? Takí ste nabalení že až." Dodala a zasmiala sa. "Vieš... Asi spolu vonku už nebudeme môcť chodiť. Ja..." Zastavila sa a zahľadela sa s úplnou vážnosťou na Jasmínu. "Sťahujem sa." Sťahujem sa...Sťahujem sa... Sťahujem sa.... Ozývalo sa Jasmíne v hlave ako ozvena, ktorá jej trhala srdce na kúsky. "Čo?" Spýtala sa opatrne Jasmína. "Sťahujem sa. Nepočuješ? Či nechceš počuť? Preto som nebola v škole, preto som s tebou už týždeň nebola vonku, preto som nechodila už na výtvarnú preto som.." "Prečo si mi to nepovedala skôr? Veď sme... najlepšie kamošky." Skočila do reči Jasmína. "Nerada sa lúčim. A poznám ťa, bola by si smutná, možno by si ma prehovárala, nebodaj by si rozlúčku zrobila alebo čo. Chcela som sa rozlúčiť až dnes. Narýchlo, a odísť." "A... Kde sa sťahuješ?" Pre istotu sa spýtala Jasmína, čakajúc niečo iné než: "Do Ameriky. Ocka tam preložili, a my všetci ideme s ním." Vysvetlila Katka a zahľadela sa znova do zeme. Zavládlo trápne ticho. Mlčali asi minútu, a potom ticho prerušil zvuk, ktorý pripomínal, keď kvapka dažďa kvapne na zem. Jasmína začala vzlykať a silno, ako len vládala, objala svoju priateľku Katku a pošepkala jej: "Je mi jedno, či si tu, či o dve ulice dole, alebo na inej pevnine. Budeme stále priateľky... Mne neujdeš, mladá dáma." A zasmiala sa. Katka ju tiež objala. Strčila jej do ruky papierik s Adresou, novým mobilným číslom a správou: Vďaka, že si ma dokopala k angline. Spomeniem si na teba vždy, keď mi niekto povie : You´re stupid? xD xD.
Potom prišla na chodbu aj Jasmínina matka a chytila svoju dcéru okolo pliec. S Katkou sa rozlúčili, ona nastúpila do auta, a kývala. Ako sen.. Pomyslela si Jasmína a sledovala, ako jej najlepšia priateľka odchádza, a nevie ju zastaviť. Nemôže ju zastaviť. Ale chce ju zastaviť. Ale vedela, že to nezmení. Zdalo sa jej to akoby to už zažila, ale aj tak. Tak náhle sa s ňou jej dlhoročná priateľka rozlúčila. Ani jej nestihla povedať, čo spolu všetko zažili, ale vedela, že neumiera, bude žiť, ale niekde inde, v Amerike. Budeme si písať, a televonovať. Upokojovala sa Jasmína a potláčala slzy. Katkina matka len otvorila okno, a rozlúčila sa. Keď vyštartovali, tak sa Jasmínina matka naklonila k dcére a pošepkala jej: "Aj tak si izbu popraceš..." A naďalej kývala, akoby sa nič nestalo. Jasmína sa len trpko uškrnula a naposledy zakývala svojej priateľke. Otočila sa, a so zavretím dverí prišiel čas na to, "posunúť sa ďalej. Ona to urobila. Aj ja musím." Povedala svojej mamke, že si ide popratať. Ale prvé, čo zrobila, keď sa zavrela pred svetom vo svojej izbe bolo, že skočila na posteľ a plakala. "Zbohom..." Ozývalo sa do chladného večera. Nakoniec veci len nahádzala do skrine, poskrývala ich, aby to vyzeralo na poriadok, a šla si ľahnúť, no zaspala so zaschnutými perličkami smútku na líci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama